Pred malou chvíľou ako píšem tento post som si prečítal článok a to asi zatiaľ po prvý krát, ktorý vo mne vyvolal doslova skutočné emócie. Napísal ho môj najlepší kamarát a zároveň aj pán kolega Tomáš Tatarko. Popri čítaní toho článku mi behali zimomriavky, pretože som sa vrátil do minulosti, do toho času, kedy všetko to čo je teraz bolo úplne inak. Uvedomil som si pár vecí a tiež to ako sa človek dokáže zdokonalovať. Trochu sa tu asi rozpíšem o našej minulosti s Tomášom.

Prejsť na celý článok

Viem, že píšem o pár dní neskôr ako som mal v pláne, ale ešte som sa musel poriadne spamätať zo Silvestra, veď to poznáte, ale na minulý rok 2009 mám veľmi pekné spomienky a určite patrí medzi roky, na ktoré nikdy nezabudnem. Priniesol mi veľa poznatkov a skúseností, ktoré ma budú sprevádzať po celý život. Takisto som si sľúbil pár predsavzatí, ktoré by som rád splnil počas súčasneho roka 2010. Okrem toho som prežil krásny Silvester a takisto nezabudnem na celoročné zážitky s kamarátom Tomášom napríklad aj v Bojniciach.

Prejsť na celý článok

Milí čitatelia, kapor je už obalený, už sa len hodí na olej. Stromček svieti pekne na červeno a všade vládne príjemná vianočná atmosféra a hlavne pokoj. Aj keď ľutujem, že nie je sneh, pretože ten na vianoce patrí. Takže nie je nič krajšie ako sedieť doma vo fotelke a nič nerobiť.

Prajem Vám krásne prežitie Vianočných sviatkov, veľa pohody, lásky a citu.

Novembrový Barcamp bol skvelý a podľa mňa o niečo lepší ako vo februári. Chcel som ísť aj na Žilinský, ale nezúčastnil som sa ho zo zdravotných dôvodov. Tentoraz bol znovu v Bratislave, ibaže v priestoroch Centra vedecko-technických informácií. Takže ako bolo?

Prejsť na celý článok

Tento rok mám celkom nabité leto a sám sa tomu čudujem. V strede júla som sa totiž o pol noci rozhodol, že sadnem na bus a idem do Spišského Podhradia na východ za kamarátom Tomášom Tatarkom aspoň na týždeň. Tak sa teda stalo a ja som si pozrel najbližší bus a ten mi išiel o tretej ráno. Mal som na pobalenie necelé 3 hodiny, bol to taký „jemný“ stres, že či som náhodou nič nezabudol. Našťastie všetko išlo ako po masle a strávil som týždeň na východe, kde sme sa rozhodli ísť navštíviť dedinku Zálužice pri Michalovciach. Boli sme tam pozrieť našeho dobrého známeho Miroslava Sopka. Uňho sme prespali jednu noc a ráno šup do Podhradia. Cestou do naspäť sme prebrali dosť vecí ohľadom Opinera. Bol som dosť unavený, ale za pekný výlet to stálo za to.

No ale poďme do súčasnosti. Tá je momentálne taká, že dnes už sme v Nitre a nemohli sme vynechať pravidelné Nitrianske blogerské stretko. Zúčastnili sa okrem mňa a Tomáša aj Depi + Marika, Vandrák, Exot a samozrejme náš veľký cestovateľ a obdivovateľ Braňo Rác. Bez neho si to stretko neviem vôbec predstaviť. Bolo skvele, aj keď nás ráno trošku prehnali kvapky dažďu. Zamierili sme to do Irish Pubu a neskôr s Vladom sme to zahli do jeho obľúbeného Piano Caffé, kde nefungovala wifi, ale však prežili sme. Potom neskôr sme sa rozhodovali či to zobrať na hrad alebo do parku, no samozrejme vyhral park, potom sme aj trošku poblúdili v bludisku, ale veď sme zdravý a šťastný, že sme zažili spoločné chvíle strávené s ľuďmi, s ktorými sa nestretávame tak často.

Televíziu nesledujem už niekoľko mesiacov resp. relácie, ktoré ľudí občas oblbnú a prinesú im zvláštne pocity. Nemám náladu sa pozerať na nejaké televízne noviny, kde polovica správ je o smrti ľudí a neviem ešte aké všetky možné negatívne správy. Tiež už niekoľko mesiacov ani nečítam dennú tlač a takisto to veľmi ani nečítam na internete (o bulvári už radšej ani nehovorím). Výnimkou možno bola smrť Michaela Jacksona, ktorá ma veľmi nepríjemne prekvapila, keď som prišiel domov a videl som ako na Facebook či na Twitteri známy písali o jeho smrti. Bol to a aj naďalej bude kráľ pop-music. Dosť ma to šoklo a je mi to ľúto, ale toto bola asi výnimka prečo som sledoval takúto smutnú udalosť.

Nerád si kazím dni negatívnymi situáciami a preto radšej nesledujem alebo nečítam podobné zdroje, kde sa takýchto negatívnych informácii nazbiera až až. Keď už sa naozaj nudím, tak si radšej pozriem nejaký film alebo behnem do kina.

Vždy keď je zábava alebo jednoducho dobrá atmosféra, tak ten čas ubehne veľmi rýchlo. Tak to už býva, ale aj tak zážitky, ktoré som zažil počas výletu v Bojniciach sú na nezaplatenie. Bojnice som si nemohol nechať ujsť a oplatilo sa.

Prejsť na celý článok