Priateľstvo na život a na smrť

Pred malou chvíľou ako píšem tento post som si prečítal článok a to asi zatiaľ po prvý krát, ktorý vo mne vyvolal doslova skutočné emócie. Napísal ho môj najlepší kamarát a zároveň aj pán kolega Tomáš Tatarko. Popri čítaní toho článku mi behali zimomriavky, pretože som sa vrátil do minulosti, do toho času, kedy všetko to čo je teraz bolo úplne inak. Uvedomil som si pár vecí a tiež to ako sa človek dokáže zdokonalovať. Trochu sa tu asi rozpíšem o našej minulosti s Tomášom.

Začalo sa to tým, že som si písal s jednou babou cez Birdz. To som tam ešte chodil, keď som nepoznal Facebook. Jedného krásneho dňa som objavil fotku tej baby a celkom sa mi zapáčila tak som jej napísal, že či nepokecáme. Áno, ide o Barboru Ilečkovú, babu z videocastu, kde sme s ňou robili rozhovor. Popri spoznávaní som zistil, že je to super baba, s ktorou sa dá o všetkom porozprávať. Raz mi však napísala, že má svoju webovú stránku. Ja som sa vtedy ešte do toho veľmi nerozumel a tak som nechápal ako je to možné, že ona má stránku, keď ja som vždy chcel mať stránku. Tak som sa jej to opýtal a ona mi povedala, že jej to spravil jej známy. Hneď na to sa ma opýtala, či nechcem na neho kontakt. Ja som však dosť rázne odmietol (nechápem prečo). Avšak ona mi aj tak ten kontakt dala tak som tomu dotyčnému teda napísal.

Dotyčnému som povedal, že mi ho odporučila jeho kamarátka Barbora a on hneď milo zareagoval. Opýtal som sa ho ako je to s tou stránkou. O všetkom sme pokecali až som nakoniec mal svoj prvý blog ešte na neplatenom hostingu. Všetko to bolo také dosť iné ako je to teraz, hlavne technicky. Vtedy sa to totiž nepísalo cez redakčný systém, ale cez obyčajný wysiwyg editor. Pridávanie sekcií a rubrík bolo robené cez PHP a to doslova jednoducho. Vtedy sa to však začalo.

Človek, ktorého som začal vnímať ako brata

Ten dotyčný je Tomáš Tatarko. My sme sa začali viac spoznávať a to aj súkromne a písali sme si skoro každý deň a niekedy aj do noci. Proste viedli sme konverzácie ohľadom tvorby stránok a podobne. Veľmi ma to chytilo a začal som sa o to hlbšie zaujímať. Vtedy som začal nazerať do hlbín HTML a CSS. Postupom času sa to všetko vyvinulo do takej mieri, že už to nebol len ten editor, ale už skoro redakčný systém. Presne tak, mám na mysli Opiner. Za tú dobu čo sa poznáme sme to spoločne dotiahli do takej podoby, že dnes je z Opinera skutočný redakčný systém, za ktorý sa netreba hanbiť na to, že sa na ňom podielali dvaja ľudia. S Tomášom sme sa dostali do takej fázy, že sme toto všetko neriešili len cez internet, ale osobne. Vôbec som ho nikdy nevidel, ale aj tak som sa rozhodol jedného dňa, že si spravím výlet do ďalekého Spišského Podhradia, kde Tomáš býva. Prišiel som tam a to sme mali akurát pred Silvestrom, tak som sa rozhodol, že ostanem u nich niekoľko dní. Zistil som, že tam žijú strašne skvelí ľudia. Hneď na druhý deň sme išli pozrieť tú Barboru a to osobne a ja som ju vôbec predtým nevidel a nikdy mi neprišlo na um, že by som prišiel až takto ďaleko len kvôli kecaniu na nejakom chatovacom portáli. Padli sme si do oka až tak, že sme natočili s ňou dosť obľúbený, vtipný a známy videocast. Barbora sa pri tom celý čas bavila a vôbec nebolo na nej vidieť, že by mala trému.

Neuveriteľný príbeh spoznania pokračuje a nikdy neskončí

Takisto Tomáš prišiel do Nitry za mnou. Zoznámil som ho s ďalšími blogermi z Nitry a išli sme spolu tiež aj na Barcamp alebo do Bojníc. Jednoducho nikdy ma nenapadlo, že práve takýmto spôsobom spoznám človeka, s ktorým si budem tak perfektne rozumieť ako s vlastným bratom. S Tomášom sme dodnes skvelí priatelia a neustále zdokonalujeme Opiner a robíme všetko pre to, aby bol čo najlepší. Toto je celý môj pohľad na to ako sa to stalo. Tomáš mi dal nádej a ukázal mi správnu cestu. Správnu cestu myslím to čo ma skutočne baví. S Barborou som dnes už v kontakte veľmi zriedka, ale vnímam ju stále ako super kamarátku, bez ktorej by som nestretol tak skvelého bráška ako je Tomáš. A strašne sa teším, keď najbližšie navštívim Spišské Podhradie, pretože je tam nádherne, tam ste jednoducho s každým kamarát.

««« Novší článok: Nová dotyková jablková hračka

Starší článok: Aký bol minulý rok 2009? »»»